Mastichochoria - mastichové dediny

Oblasť Mastichochoria je centrom pestovania a spracovania mastichy. Opevnené dediny už spájajú s cieľom chrániť produkciu mastichy pred dobyvateľmi ostrova a pirátmi.

Mastichochoria (Μαστιχοχορια) je názov pre južnú oblasť egejského ostrova Chios, jedného z najväčších gréckych ostrovov. Je to jediný región na svete, na ktorom sa darí z pistacia lentiscus získavať mastichu, živicu s unikátnymi vlastnosťami.

Produkcia mastichy priniesla tejto oblasti nielen prosperitu, ale aj záujem dobyvateľov a pirátov. Stav permanentného ohrozenia viedol aktuálne vládcu ostrova k budovaniu obranných systémov a na vytváranie osád sústreďujúcich produkciu mastichy v jednotlivých oblastiach. Budovanie osád a ich ochrany má počiatok v byzantských časoch, ale skutočný rozkvet zaznamenalo v čase Janovskej nadvlády nad ostrovom. V súčasnosti, aj napriek poškodeniu a katastrofám, ktorými dedinky prešli po mnoho storočí, sú stále cennou pamiatkou a kultúrnym dedičstvom.

Vznik mastichových dedín

Janovská rodina Giustiniani, vládcovia Chiu v rokoch 1346 - 1566, si boli dobre vedomí vysokej hodnoty a ceny mastichy a už od začiatku sa snažili získať absolútnu kontrolu nad využitím tohto monopolného produktu tým najlepším spôsobom. Z tohto dôvodu sa snažili mastichu chrániť nielen pred nájazdmi pirátov, ale aj pred pašovaním a nekontrolovanými pestovateľmi. Po spočítaní a "znárodnení" všetkých mastichových stromov založili 22 nových osád, pomenovaných Mastichochoria v miestach neviditeľných od mora a postavených ako nedobytné pevnosti. Zrušili tak skorší spôsob pestovania v malých dedinkách rozptýlených po ostrove, ktorý bol nekontrolovateľný a bolo veľmi ťažké mať prehľad nad zberom.

Architektúra mastichových dedín

Nové dediny boli postavené podľa talianskej architektúry tej doby, latinskými architektmi a stavebnými firmami a inžiniermi. Tiež sa povinne na stavbe podieľali miestni poľnohospodári. V centre každej osady bola postavená pravouhlá veža a okolo nej obytné domy, jeden vedľa druhého. Domy boli postavené tak, že ich vonkajšie obvodové múry tvorili obrannú stenu a v rohoch týchto múrov boli valcovité vežičky so strieľňami. Uličky boli veľmi úzke a mnoho z nich bolo slepých, takže sa útočníci nemohli tak ľahko dostať do veže, ktorá bola srdcom dediny. Tento špecifický architektonický plán okrem ochrany dediny slúžil aj pre absolútnu kontrolu nad poddanými.

Domy v dedinách sú postavené z kameňa, s prízemím a prvým poschodím a sú zakryté polkruhovou kopulou (tzv. Germ). V prízemí sú zvyčajne umiestnené stajne a skladovacie priestory pre poľnohospodárske produkty, zatiaľ čo skutočná rezidencia sa skrýva na najvyššom poschodí. Otvorený hlavný priestor sa nazýva "Pounta" a používal sa na opaľovanie a odpočinok. Všetky lofty boli postavené do rovnakej výšky, aby v prípade ohrozenia mohli obyvatelia uniknúť z jedného domu do druhého. Akonáhle boli dokončené stavebné práce, usadili sa vo vežiach janovskí páni a miestni farmári boli nútení sa presťahovať do novo postavených domov. Napríklad, najmenej 14 starých osád bolo evakuovaných a presťahovaných do Pirgi, mesta, ktoré bolo postavené na začiatku 15. storočia v srdci oblasti Mastichochoria.

Za doby Janovčanov, a neskôr počas tureckej okupácie, bol priestor južnej časti ostrova Chios obmedzený. Nikto do tejto oblasti nemohol vstúpiť, ak na to nebol naozaj vážny dôvod. Táto izolácia dedinčanom z Mastichochoria dovoľovala udržať tradičné hodnoty a zvyky. Každá dedina tvorila vlastný svet. To pravdepodobne vysvetľuje, prečo každá susedná dedina mala svoj vlastný dialekt, kroje a zvyky. Čím sú dediny bližšie k hlavnému mestu, tým rozdiely miznú, ale odľahlejšie dediny stále prejavujú rozdiely v dialekte. Zo všetkých dedín Mastichochoria sú najzachovanějšie tie, ktoré neboli výrazne poškodené pri zemetrasení v roku 1881. Sú to dedinky: Pirgi, Mesta, Olimpi a tiež Vessa, Kalamota a Elata.