Mastichové slzy

Masticha je čisto prírodná, takže neexistujú dva úplne rovnaké kusy. Niektoré sú mäkšie, iné tvrdšie. Na začiatok si môžete vziať menší kus alebo jednoducho rozlomiť väčší kus a použiť len jeho časť. Keď začnete žuť, môže sa vám zdať veľmi tvrdá, ale nenechajte sa tým odradiť - hneď ako sa v ústach zohreje, postupne zmäkne a začne sa ľahko žuť.

Ak je masticha príliš tvrdá, pokojne pridajte mäkší kúsok a uvidíte, že sa hneď lepšie spojí. Ak je naopak príliš mäkká a lepí sa na zuby, pomôže vám pridanie tvrdšieho kúska. 

Masticha (živica) sa získava zo stromu Pistacia lentiscus var. Chia jemnými zárezmi do kôry stromu počas leta. Pred vykonaním rezov sa pôda pod stromom starostlivo pripraví a vyčistí, aby sa kvapky živice dali ľahko zachytiť.

Masticha pomaly vyteká z rezov, steká po kmeni alebo kvapká na zem, kde postupne tuhne. Po stuhnutí sa masticha zbiera ručne - najprv väčšie kusy, neskôr aj malé kryštáliky.

Vždy si vyberajte originálne chioské mastichy s označením CHOP, ktoré zaručuje pravosť a kvalitu.

Stredné a veľké slzy mastichy sú najlepšie na žuvanie, pretože sa dobre viažu a dlhšie vydržia.

Malé slzy sú vhodnejšie na drvenie a ďalšie spracovanie ako na tradičné žuvanie.

Kryštály mastichy sa nazývajú slzy, pretože živica pomaly kvapká zo stonky a naozaj vyzerá ako slzy stromu.

Názov sa spája aj so starou legendou z roku 251 n. l., ktorá hovorí o svätom Izidorovi z Chiosu, rímskom vojakovi popravenom pre svoju kresťanskú vieru. Podľa legendy po jeho smrti začali stromy na južnom ostrove Chios „plakať“ a vylučovať živicu na znak smútku.

Odvtedy sa tieto kvapky nazývajú mastifove slzy a strom je známy ako „plačúci strom“.