SIBO: bakteriálne prerastanie tenkého čreva

Čo treba vedieť o SIBO a jej liečbe? Bakteriálne prerastanie tenkého čreva (SIBO) je ochorenie, pri ktorom dochádza k premnoženiu baktérií v tenkom čreve. Toto prerastanie môže spôsobiť nadúvanie, hnačku alebo zápchu.

Zdá sa, že SIBO súvisí so syndrómom dráždivého čreva. U ľudí s týmto syndrómom je pravdepodobnosť vzniku SIBO vyššia ako u ostatnej populácie. Nie u každého, u koho sa diagnostikuje syndróm dráždivého čreva, sú však testy na SIBO pozitívne. V tomto článku sa venujeme príznakom, rizikovým faktorom a komplikáciám bakteriálneho prerastania v tenkom čreve. Uvádzame tiež diéty, ktoré môžu zmierniť príznaky.

Čo je SIBO a aké sú jej príznaky?

SIBO je skratka pre bakteriálne prerastanie tenkého čreva — teda premnoženie baktérií v tenkom čreve. Väčšina črevného mikrobiómu sa zvyčajne nachádza v hrubom čreve a tenké črevo neobsahuje také veľké množstvo baktérií. Ak však dôjde k premnoženiu v hrubom čreve, tieto baktérie sa môžu dostať aj do tenkého čreva, ktoré potom nie je schopné zvládnuť takéto množstvo.

Príznaky SIBO sa môžu u jednotlivých ľudí líšiť v závislosti od toho, ako mierne alebo závažné je premnoženie baktérií, a či má niekto nejaké pridružené ochorenia.

Príznaky môžu zahŕňať:

• nadúvanie
• hnačku
• zápchu
• nevysvetliteľný nedostatok vitamínov, najmä vitamínu B12

Príznaky môžu byť tiež určujúce pre to, ktorý typ baktérie je premnožený. Výskum naznačuje, že baktérie produkujúce vodík sú viac spojené s hnačkou, zatiaľ čo druhy produkujúce metán sú viac spojené so zápchou.

Príčiny a rizikové faktory

Určiť príčinu SIBO môže byť niekedy veľmi ťažké. Vedci doteraz identifikovali nasledujúce faktory, ktoré môžu prispievať k jej vzniku:

• Nízka pohyblivosť: črevá zvyčajne posúvajú potravu a baktérie tráviacim traktom, čo zabraňuje hromadeniu príliš veľkého množstva baktérií v tenkom čreve. Ak má však človek nízku motilitu, tento mechanizmus sa spomalí, čo umožní kvasenie potravy v tenkom čreve.
• Dysbióza: nastáva vtedy, keď sa mikrobióm človeka dostane do nerovnováhy a obsahuje príliš veľa škodlivých alebo málo prospešných druhov mikroorganizmov. Predchádzajúce štúdie naznačujú, že ľudia s IBS majú často menšiu rozmanitosť mikrobiómu, menej prospešných druhov a vyššie hladiny druhov produkujúcich metán, ktoré môžu spomaliť pohyblivosť.
• Hypochlórhydria: termín označujúci nízku hladinu žalúdočnej kyseliny. Ak niekto nemá dostatok žalúdočnej kyseliny, baktérie sa môžu presunúť ďalej do tráviaceho traktu, pretože prostredie nie je dostatočne kyslé na to, aby ich zničilo. Vedci sa domnievajú, že ľudia, ktorí užívajú inhibítory protónovej pumpy, majú autoimunitnú gastritídu alebo podstúpili gastrektómiu, majú zvýšené riziko hypochlórhydrie a SIBO. Chýbajú však presvedčivé dôkazy a nízka motilita môže byť dôležitejším rizikovým faktorom.
• Štrukturálne rozdiely: niekedy sa SIBO vyskytuje preto, že človek má štrukturálne rozdiely v tráviacom trakte.
• Nadmerná konzumácia alkoholu: môže poškodiť mikrobióm, čo vedie k dysbióze, poškodeniu črevnej steny a zápalu.

Rizikové faktory

Ľudia s určitými základnými ochoreniami majú väčšiu pravdepodobnosť, že dostanú SIBO, ako ostatní ľudia. Medzi najčastejšie patria:

• hypotyreóza
• diabetes
• Parkinsonova choroba
• syndróm krátkeho čreva
• amyloidóza
• systémová sklerodermia
• chronické zlyhanie obličiek

SIBO je tiež častejšia u starších dospelých, pravdepodobne v dôsledku pomalšej motility tráviaceho traktu. Vyšší výskyt je aj u žien, ale príčiny nie sú jasné.

Podľa webovej stránky Medical News Today sa v jednej malej štúdii z roku 2017 zistilo, že ľudia s obezitou majú 11-krát vyššiu pravdepodobnosť výskytu SIBO ako ľudia bez obezity. Prečo sa tak stalo, nie je jasné.

Diagnóza

Lekár diagnostikuje SIBO na základe príznakov a anamnézy. Môže prehmatať brucho a hľadať príznaky nadmernej plynatosti alebo nadúvania. Ak má podozrenie na SIBO, odporučí vyšetrenie.

Dychová skúška

Laktulózovým dychovým testom sa meria koncentrácia vodíka a metánu v dychu. Výsledky tohto testu môžu potvrdiť diagnózu SIBO a odhaliť rozsah prerastania, aj to, či ide najmä o mikróby produkujúce vodík alebo metán.

Pred testom sa musí človek 24 hodín postiť. Potom vypije sladký roztok obsahujúci laktulózu — cukor, ktorý dokážu rozložiť iba črevné baktérie. Keď baktérie rozkladajú cukor, produkujú plyny, ktoré sa dostávajú do krvného obehu a putujú do pľúc — dychový test tieto plyny meria pri výdychu. Alternatívou je glukózový dychový test.

Endoskopia

Ide o zlatý štandard testovania SIBO, je však invazívnejšia. Cez ústa sa do žalúdka zavedie malá tenká kamera. Keď prístroj vstúpi do dvanástnika (miesta, kde sa žalúdok spája s tenkým črevom), lekári odoberú vzorku tkaniva, ktorú pošlú na analýzu baktérií do laboratória.

Pri testovaní aspirátu (tekutiny) z tenkého čreva, podobne ako pri dychových testoch, neexistuje všeobecne uznávaná hranica, ktorá by určovala pozitívny výsledok SIBO. To sťažuje diagnostiku pri menej presvedčivých výsledkoch.

Ostatné testy

Existujúce testy na SIBO nie sú vždy presné, preto vám lekár môže odporučiť ďalšie testy pre lepší obraz o tráviacom zdraví:

• krvné testy na zistenie markerov autoimunity alebo zápalu
• test motility na zistenie štrukturálnych problémov tenkého čreva
• test črevnej priepustnosti (hodnotí, či je črevná výstelka "deravá")
• testy stolice na analýzu črevného mikrobiómu

Liečba bakteriálneho prerastania v tenkom čreve

SIBO môže mať komplexné príčiny, takže jej liečba môže byť zložitá. K dispozícii sú rôzne možnosti vrátane antibiotík, transplantácie fekálnej mikroflóry a zmeny stravy.

Antibiotiká

Ide o hlavnú liečbu bakteriálneho prerastania v tenkom čreve. Lekári môžu na odstránenie prerastania použiť jeden typ antibiotík alebo ich kombináciu. Miera recidívy po liečbe je pomerne vysoká, preto je okrem antibiotík nevyhnutné riešiť aj príčinu SIBO, aby sa znížilo riziko návratu. V závislosti od príčiny to môže znamenať užívanie liekov na zrýchlenie motility, ukončenie liečby PPI alebo liečbu iných ochorení, ktoré k tomu prispievajú.

Probiotiká a transplantácia fekálnej mikroflóry

Úloha probiotík pri liečbe SIBO je kontroverzná. Niektoré štúdie preukázali, že niektoré druhy môžu zlepšiť motilitu a znížiť obsah vodíka v dychu, iné však ukázali, že probiotiká môžu SIBO spôsobiť. Ak má človek nízku motilitu a užíva probiotiká, môžu zvýšiť pravdepodobnosť prerastania alebo zhoršiť už existujúce. Výsledky sa u jednotlivých osôb líšia.

Transplantácia fekálnej mikroflóry je relatívne nová liečba, pri ktorej lekár transplantuje pacientovi cez konečník črevnú mikroflóru darcu. Aj tu výskum priniesol zmiešané výsledky.

SIBO diéta: potraviny pri nadmernom množení baktérií v tenkom čreve

Diéty nemôžu SIBO vyliečiť, ale môžu zmierniť príznaky. To, čo funguje, sa líši od človeka k človeku, obľúbenou možnosťou je diéta s nízkym obsahom FODMAP.

Čo je to FODMAP diéta?

Diéta s nízkym obsahom FODMAP obmedzuje príjem fermentovateľných oligosacharidov, disacharidov, monosacharidov a polyolov — látok, ktoré ľudské telo nerozkladá, a ktorými sa tak môžu živiť baktérie. Obmedzenie potravín s vysokým obsahom FODMAP môže znížiť plynatosť, nadúvanie, zápchu a hnačku.

Pri diéte s nízkym obsahom FODMAP je dôležitý typ aj množstvo jedla, ktoré človek konzumuje. Keďže je pomerne zložitá a môže zahŕňať veľké zmeny v stravovaní, je najlepšie spolupracovať s dietológom, ktorý zabezpečí, aby človek dostával všetky potrebné živiny.

Komplikácie

V prípadoch, keď je SIBO závažná alebo nie je dobre kontrolovaná, môže mať človek výraznú hnačku alebo zápchu. Tieto príznaky môžu viesť ku komplikáciám, ako sú:

• dehydratácia
• nedostatky vo výžive
• neúmyselný úbytok hmotnosti

Tieto komplikácie môžu ovplyvniť mnohé aspekty zdravia vrátane energetickej hladiny, hormónov a duševného zdravia. Život so SIBO môže byť náročný a spôsobovať stres, úzkosť a zlú náladu.

Prevencia

Nie vždy je možné SIBO predísť, ale ľudia môžu podniknúť kroky, aby sa starali o zdravie svojich čriev. Patria medzi ne:

1. Výživná a pestrá strava: konzumácia rozmanitých potravín môže pomôcť zvýšiť rozmanitosť črevnej flóry, čo môže znížiť pravdepodobnosť dysbiózy. Ovocie, zelenina a celozrnné výrobky sú obzvlášť prospešné.
2. Prestať fajčiť: cigarety a iné výrobky obsahujúce nikotín môžu zmeniť zloženie črevnej flóry.
3. Užívanie prokinetika: prokinetiká sú typom lieku, ktorý urýchľuje pohyblivosť tráviaceho traktu. Môžu znížiť riziko SIBO u ľudí so zvýšeným rizikom, napríklad so základným ochorením alebo užívajúcich inhibítory protónovej pumpy.
4. Liečba hypochlórhydrie: ak má človek málo žalúdočnej kyseliny, jej odstránenie môže znížiť riziko SIBO, hoci na potvrdenie tejto súvislosti je potrebných viac štúdií.
5. Liečba iných ochorení, ako hypotyreóza alebo diabetes — ich správna kontrola môže znížiť dopad na tráviaci systém.

Záver

K bakteriálnemu prerastaniu v tenkom čreve dochádza, keď sa baktérie z hrubého čreva dostanú do tenkého čreva. To môže spôsobiť príznaky, ako je nadúvanie, hnačka a zápcha. Lekári môžu SIBO diagnostikovať laktulózovým dychovým testom alebo aspiračným a kultivačným testom tenkého čreva.

Liečba zvyčajne zahŕňa užívanie jedného alebo viacerých antibiotík na odstránenie premnoženia. Účinnosť iných postupov, ako sú probiotiká, je menej jasná.

Ak sa u vás objavia pretrvávajúce príznaky, poraďte sa s gastroenterológom, ktorý má znalosti o SIBO a súvisiacich poruchách trávenia.

Zdroj: medicalnewstoday.com

❓ FAQ – SIBO

Čo je SIBO?

SIBO je bakteriálne prerastanie tenkého čreva, pri ktorom dochádza k premnoženiu baktérií v oblasti, kde sa bežne vyskytujú len v malom množstve. Môže spôsobovať tráviace ťažkosti ako nadúvanie, hnačku alebo zápchu.

Aké sú príčiny a rizikové faktory SIBO?

Medzi hlavné faktory patrí znížená črevná motilita, dysbióza, nízka žalúdočná kyselina, štrukturálne zmeny tráviaceho traktu, nadmerná konzumácia alkoholu a niektoré chronické ochorenia ako diabetes či hypotyreóza.

Ako sa SIBO diagnostikuje?

Najčastejšie sa používa dychový test s meraním vodíka a metánu po podaní laktulózy alebo glukózy. V niektorých prípadoch sa využíva aj endoskopia a odber vzorky z tenkého čreva.

Ako sa SIBO lieči?

Základom liečby sú antibiotiká, úprava stravy (napríklad FODMAP diéta) a riešenie príčin, ako je znížená motilita alebo iné ochorenia tráviaceho systému.

Pomáha FODMAP diéta pri SIBO?

FODMAP diéta SIBO nelieči, ale môže výrazne zmierniť príznaky ako nadúvanie, plynatosť, hnačku alebo zápchu tým, že obmedzí fermentovateľné sacharidy.

Mohlo by vás zaujímať